Naše hodnoty! Aké sú len biedne!

Autor: Igor Stankovský | 27.7.2015 o 15:52 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  897x

Výška hodnôt, o ktoré usilujeme dáva zodpovedajúcu mieru hodnoty nášmu vlastnému životu. Snahou o nízke hodnoty je náš život nízko hodnotný a naopak, snahou o vysoké hodnoty sa náš život stáva vysoko hodnotným.

V istých regionálnych novinách ma upútal hrubými písmenami zvýraznený, úvodný odsek článku o úspešnom súčasnom slovenskom spisovateľovi, ktorému doposiaľ vyšlo 14 kníh. V tomto úvodnom odseku stálo: „Preslávil sa svojimi knihami s mafiánskou tematikou“.

Skutočná cena a skutočný prínos každej veci sa odvíja od jej hodnoty. Preto vždy v súvislosti so všetkým, s čím sa v živote stretneme, by sme sa mali v prvom rade pýtať na hodnoty. Na to, akú čo má skutočnú hodnotu, a či to vôbec nejakú hodnotu má.

Ak teda tento princíp uplatníme na zmienenú vetu z úvodného odseku, zásadná otázka bude znieť: Aký skutočný prínos pre spoločnosť a pre čitateľov majú knihy z mafiánskou tematikou? Veď kto aspoň trochu nahliadol do takéhoto druhu literatúry musí predsa vedieť, že sa v nej píše o spodine ľudskej spoločnosti. Píše sa v nej o násilí, brutalite, bezohľadnosti, bezcharakternosti, podlosti, zvrhlosti a všetko je neraz rozpisované až do tých najmenších detailov. Verne a realisticky.

Ak ale takýto druh literatúry patrí medzi najpredávanejší a možno si na ňom vybudovať svoje literárne renomé, o čom to svedčí?

O čom toto všetko svedčí? Jednoznačne o hodnotách, ktoré ľudí priťahujú, ktoré ich zaujímajú a ktoré ich vzrušujú. Svedčí to o veľmi nízkej hodnotovej orientácii ľudí, ktorých priťahuje násilie, brutalita, zvrhlá telesnosť a spodina ľudskej spoločnosti.

Na akej úrovni to vlastne duševne stojíme? Sme síce vzdelaní, inteligentní, ale čo naša duša? Čo naše vnútro, ktoré má potrebu siahať po takýchto „hodnotách“? Akí vlastne sme vo svojej najvnútornejšej podstate a vo svojom najhlbšom vnútri?

Sme stále rovnakými, ako pred tisícročiami, kedy nadšené davy dychtivo sledovali vzájomné vraždenie sa gladiátorov. Dodnes sa na tom takmer nič nezmenilo! Dopredu sme pokročili iba vedecky a technicky. Morálne a mravne, z hľadiska vyšších a vznešenejších ľudských a duchovných hodnôt však zostávame stále takmer na tej istej úrovni. Zmenila sa len vonkajšia forma. Dychtivosť po brutalite, násilí a zvrhlosti zostala, ibaže je uspokojovaná prostredníctvom kníh, alebo filmov.

No a spisovatelia, ktorí sa chcú zviditeľniť, ktorí chcú byť čítaní a ktorí sa chcú živiť písaním, citlivo vnímajú, po čom je dopyt. A tento dopyt, túto požiadavku a toto prianie sa snažia uspokojiť. Snažia sa dať čitateľom práve to, čo žiadajú. No a na základe toho, do akej miery a ako šikovne sa im to darí, do takej miery sa stávajú viac, alebo menej úspešnými spisovateľmi.

Ide teda o jednoduchý princíp dopytu a ponuky. A ak ponuka presne zodpovedá dopytu, dostavuje sa úspech. Úspech, predajnosť kníh, ocenenia a peniaze.

Ale čo hodnoty priatelia? Prečo sa nikto nepýta predovšetkým na hodnoty? Na to, aký je hodnotový prínos tej ktorej literatúry pre spoločnosť a pre čitateľov?

Veď ak dáme nabok všetku svetskú slávu, ak dáme nabok všetky čísla predajnosti i všetky ocenenia kritiky, zostáva iba holá skutočnosť, spočívajúca v uspokojovaní toho najnižšieho, najúbohejšieho, najplytkejšieho, čo ľudia v sebe majú. V tom spočíva celý takzvaný prínos. Spočíva v ešte väčšej degradácii už aj tak dosť zdegradovaného vnútorného života ľudí.

Toto je holá pravda o takzvanej literárnej tvorbe mnohých súčasných úspešných autorov. Čiateľská verejnosť má čo žiada a spisovateľ má svoju predajnosť, svoje renomé a svoje peniaze. Skutočné hodnoty ani jednu, ani druhú stranu príliš nezaujímajú.

A predsa by to malo byť všetko úplne inak! Veď predsa byť spisovateľom je poslaním! Vznešeným poslaním, spočívajúcim v sprostredkovávaní vysokých a ušľachtilých hodnôt, ktoré čitateľov vnútorne dvíhajú, duševne povznášajú a nie ich strhávajú a degradujú.

No a práve toto pozdvihovanie a povznášanie spoločenského vedomia smerom k vyšším a vznešenejším hodnotám má byť poslaním skutočného spisovateľa. Toto má byť jeho cieľom. V tomto spočíva jeho obrovský prínos pre spoločnosť, ktorá je jeho prostredníctvom pozdvihovaná na vyššiu duševnú, morálnu a mravnú úroveň.

Skutočný a pravý spisovateľ teda pristupuje k svojej tvorbe úplne inak, pretože sa vnútorne nalaďuje úplne iným smerom. Nestáva sa vnútorne citlivým voči tomu, čo je čitateľmi žiadané a nesnaží sa im v tom nadbiehať, ale stáva sa vnútorne citlivým smerom k tomu, čo by ich mohlo posunúť duševne vyššie. Nalaďuje sa k vyšším a vznešenejším úrovniam bytia, odkiaľ prijíma a potom literárne spracováva obrazy toho, čo je pre ľudí skutočne dobré. Je len samozrejmé, že pôjde o hodnoty dobra, cti, spravodlivosti, ušľachtilosti a ľudskosti. Teda o skutočné a pravé hodnoty!

V súčasnej dobe duševne značne zdegradovaných ľudí sa žiaľ takéto niečo asi nestretne s veľkým ohlasom. A možno, alebo celkom určite to človeka ani neuživí. Avšak takéto literárne dielo, opierajúce sa o pravé hodnoty stojí v skutočnosti omnoho vyššie, ako desiatky tých najpredávanejších a najčítanejších, plných hodnotovej prázdnoty, plytkosti a úbohosti.

Spisovatelia majú teda na výber medzi dvomi alternatívami. Medzi tým, či budú nositeľmi hodnôt, alebo pseudohodnôt. Medzi tým, či budú duševne povznášať, alebo duševne degradovať. Medzi tým, či sa stanú strojcami vzostupu národa, alebo naopak, strojcami jeho úpadku.

Žiaľ, na našej zemi to mal vždy ťažké každý, kto sa držal hodnôt a snažil sa v ich zmysle aj pôsobiť. Takýto tvorcovia dosiahli úspech mnohokrát až po svojej smrti. Jednoducho až vtedy, keď ľudstvo dospelo na o trochu vyššiu duševnú úroveň a bolo ich dielo schopné plne doceniť.

Avšak k tomu, aby na vyššiu duchovnú úroveň postúpiť mohlo, bolo potrebné práve pozitívneho pôsobenia osvietených tvorcov na ich vedomie. A to neraz aj za cenu nepochopenia. Keby totiž takýchto ľudí nebolo, nebolo by ani nijakého skutočného duševného vzostupu.

Kto teda takto koná, vydáva svedectvo veľkosti vlastného ducha a o tom, že mu ide o dobro národa i ľudstva.

Kto však koná inak, vydáva svedectvo o vlastnej duševnej malosti. A až raz nakoniec príde čas veľkého účtovania, bude sa potom musieť zrútiť tam, kam svojou literárnou tvorbou čitateľov smeroval. Do hlbín! Do hlbín plných brutality, násilia a telesných zvráteností.

A keď sa potom jeho duša ocitne na pokraji tejto hlbočiny, potom mu nepomôžu ani počty predávaných kníh, ani ocenenia, ani peniaze. Potom, ako v skutočnosti už teraz, práve v tejto chvíli, budú rozhodovať iba skutočné hodnoty, ktoré sú základnou podmienkou pozdvihnutia života na zemi, či dokonca i na takzvanom onom svete.

Vždy sa preto treba pýtať iba na hodnoty! Na to, čo hodnotu skutočne má a čo ju nemá. Toho, čo ju má sa je potom treba držať a to, čo ju nemá treba odvrhnúť. Treba to zavrhnúť, pretože ak to neurobíme, budeme kvôli nášmu hlbokému duševnému znehodnoteniu nakoniec zavrhnutí my samotní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?