Nemajte dešpekt pred kresťanstvom

Autor: Igor Stankovský | 1.9.2015 o 10:29 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1022x

Existuje veľa vecí, na ktoré sú ľudia alergickí. Mimo iného veľmi často i na to, čo má nejaké spojenie s cirkvou, alebo kresťanstvom.

V takejto chvíli začnú okamžite hovoriť o predávaní odpustkov, o inkvizícii, o križiackych vojnách, o nekalých mocenských praktikách Vatikánu, o zneužívaní mladistvých, o cirkevných reštitúciách a ešte o mnohých iných veciach.

Ak sa teda povie slovo Stvoriteľ, ak sa povie Biblia, ak sa spomenú prikázania, podobenstvá a učenie Krista, okamžite to v nich vyvoláva doslova alergickú reakciu. Ihneď začnú oponovať spomenutými výhradami a potom mnohokrát už ani nie sú schopní uvažovať o zmysle toho, čo im je vlastne hovorené. Ich zaujatosť je tak veľká, že úplne všetko, čo pochádza z cirkevno kresťanského prostredia a má s ním hoci i len malú spojitosť je pre nich apriori zlé. Mnohí nakoniec zavrhujú absolútne všetko duchovné a stávajú sa materialistami.

U ľudí, ktorí duchovno nezavrhnú sa to zase prejavuje odklonom od kresťanských hodnôt a príklonom k iným duchovným smerom a učeniam, ktoré sa pre nich stávajú akceptovateľnejšími. Akceptovateľnejšími a zároveň zaujímavejšími, než je kresťanstvo s jeho hodnotami.

V takomto principiálnom odmietnutí kresťanstva však chýba objektivita. Ide totiž o jednostrannú zaujatosť bez hlbšieho skúmania, pretože kresťanstvo, hoci skompromitované, znevážené, všedné a zdanlivo nezaujímavé, je predsa len vrcholom všetkých duchovných snažení na našej zemi. Alebo lepšie povedané, nie kresťanstvo ako celok, ale to skutočné, pravé a zdravé jadro, z ktorého povstalo a ktoré sa v ňom stále nachádza. Pravé a zdravé jadro kresťanského učenia teda nemožno spájať s rôznymi pokriveniami, omylmi, chybami, zavádzaniami, úchylkami a kompromitujúcim správaním sa mnohých tých, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia.

O potrebe rozlišovania spomínaných skutočnosti nám predsa jasne hovorí i fakt, že v Ježišovej blízkosti sa našiel zradca. Judášovou zradou a jeho bezcharakterným jednaním však nebola ani tým najmenším spôsobom dotknutá veľkosť Ježišovho posolstva. Išlo tu predsa iba o zlyhanie jednotlivého človeka, ktorý bol s týmto učením spojený.

A to sú dve úplne rozdielne veci! Ak by teda niekto tvrdil, že Kristovo učenie je nesprávne a zlé, pretože jeho najbližším spolupracovníkom bol zradca, išlo by o tvrdenie neobjektívne. O neobjektívne tvrdenie, spájajúce dve rozdielne veci v jedinú.

Veľkosť, výnimočnosť a nesmierny duchovný význam Kristovho učenia zostáva vo svojej čistej a pôvodnej podobe navždy vysoko hodnotným. Všetko zlé, čo však bolo s týmto učením počas dlhej histórie ľudstva spojené, boli iba osobné zlyhania jednotlivých ľudí, či celých veľkých skupín. Išlo o zlyhania, ktoré vznikli na základe ich ješitnosti, vypočítavosti, bezcharakternosti, túžby po moci a na základe mnohých iných negatívnych vlastností. To samozrejme znehodnotilo kresťanstvo ako celok, ale nijako nemohlo poškodiť, ani znehodnotiť veľkosť pôvodnej a čistej Kristovej náuky.

Kto je teda schopný zachovať aspoň akú takú objektivitu, nemôže si tieto dve rozdielne skutočnosti zamieňať. Kto však nie je schopný pozerať na veci objektívne, alebo na ne objektívne pozerať vyslovene nechce, ten ich navzájom spája dohromady a zaujíma odmietavý postoj voči kresťanstvu ako celku.

Aby sme tento problém pochopili ešte hmatateľnejšie, uveďme si príklad z nášho každodenného života a pozrime sa trebárs na profesiu lekára. Zvykne sa hovoriť, že to nie je len obyčajná profesia, ale poslanie. Žiaľ, existujú však i lekári nečestní, bezohľadní a bezcitní, ktorí berú úplaty, alebo, ak uvedieme extrémny príklad, ktorí trebárs napomáhajú nekalému obchodu s orgánmi, určenými na transplantáciu.

No a keď sa z času na čas verejnosť dozvie o čine nejakého konkrétneho nečestného lekára, nikoho ani len nenapadne považovať za nemorálny a nečestný celý lekársky stav. Je to brané len ako osobné zlyhanie jednotlivca.

Avšak paradoxne, v súvislosti s kresťanstvom to takýmto spôsobom nefunguje. V súvislosti s kresťanstvom býva často všetko spochybňované ako celok.

Je preto obrovskou škodou pre každého, kto na základe toho, že on sám nie je schopný objektívne rozlišovať od seba odvrhne kresťanstvo ako celok. Tým ale od seba odvrhuje to najvyššie a najdokonalejšie, čo v oblasti duchovných snáh na tejto planéte vôbec existuje. Duchovne usilujúci človek tým potom poškodzuje len sám seba, pretože sa potom utieka k duchovným učeniam a snahám, ktoré ani zďaleka nedosahujú výšky, akú v sebe skrýva kresťanstvo vo svojej čistej, zdravej a pôvodnej podobe.

Pravá, čistá a zdravá podoba kresťanstva! V tomto smere musí byť človek nanajvýš bdelým, samostatne skúmajúcim a hlboko všetko zvažujúcim, pretože v dnešnej dobe už žiaľ nie všetko to, čo zaznieva v chrámoch, je v súlade s pôvodnými Ježišovými slovami. Lebo to pravdivé a pravé bolo z rôznych dôvodov, či už zámerne, alebo z nevedomosti pokrivené a tým znehodnotené. Lebo tak, ako mal Kristus zradcu v radoch svojich učeníkov, rovnako sa i v kresťanstve počas celej jeho dlhej histórie našlo veľké množstvo zradcov. Zradcov, ktorí zastreli jas Kristovho učenia tým, že doň zámerne, alebo i nevedome vniesli lži a omyly, či ho prípadne skompromitovali spôsobom svojho vlastného života. Z tohto dôvodu musí byť preto človek bdelý a musí sa mať na pozore, aby to bol schopný rozpoznávať. Aby bol schopný rozpoznávať pravý duchovný chlieb od kameňov, nachádzajúcich sa v prehojnej miere vo všetkých kresťanských denomináciách.

Nič však neznižuje a nič ani nikdy nemôže znížiť jas pôvodného Kristovho učenia tak, ako nemôže znížiť hodnotu drahocennej perly to, že spadne do blata a je ním zašpinená. Ak ju dokážeme v blate nájsť, vybrať ju odtiaľ a ak ju umyjeme, zažiari vo svojej pôvodnej nádhere a kráse.

Tak bude naveky nad všetkým na tejto zemi žiariť drahocenná prela nesmiernej ceny Kristovho pôvodného Slova, z ktorého ak by sme boli schopní zachovávať len jednu jedinú vetu, náš svet by sa zmenil na nepoznanie. A síce vetu: Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im!

V tejto prostej vete je všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sme mohli dospieť k harmónii a šťastiu. Avšak preto, že takto nežijeme, nevládne na zemi ani šťastie, ani harmónia.

A hoci ani samotní kresťania takto mnohokrát nežijú, vôbec nijako to neznižuje prevratnú veľkosť spomenutej Ježišovej vety, ba ani celého pravého Slova Kristovho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?