Utečenci! Začiatok konca Európy?

Autor: Igor Stankovský | 28.9.2015 o 15:19 | Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1268x

Ak nechceme dopadnúť ako Rímska ríša, ktorá sa hodnotovo vyčerpala a pre stratu všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt padla, musíme sa opäť obrátiť k pravým hodnotám.

Situáciu, ktorá v Európe nastala v súvislosti s utečenckou krízou je možné v istom zmysle pripodobniť k obdobiu pádu Rímskej ríše. Rímska ríša bola totiž ku svojmu koncu už tak prehnitá a mravne zdegenerovaná, že ju nakoniec zdolali hordy barbarov. Zdolali ju hordy barbarov, ktoré síce stáli kultúrne omnoho nižšie, avšak práve pre svoje nízke vývojové postavenie mali celý svoj ďalší vývoj ešte stále pred sebou.

Rímska ríša vtedy a aj my dnes sme dosiahli akéhosi vrcholu vývoja, ktorý je možné dosiahnuť čisto hmotným, racionálnym a materialistickým snažením a ďalej už nemáme čo ponúknuť. Dosiahli sme relatívne vysokej miery blahobytu, ktorá ale mala za následok vznik náboženstva konzumu a užívania si. A táto túžba po užívaní si sa stala jednou zo základých hodnôt európskej civilizácie, s ktorou kráča ruka v ruke mravná skazenosť, chamtivosť, bezohľadnosť, nečestnosť, nespravodlivosť a tak ďalej, a tak ďalej. Už jednoducho vývojovo nekráčame do kopca, ale z kopca.

Vo svojej túžbe mať stále viac, ovládať iných a najlepšie celý svet, vykorisťovali Západné krajiny Afriku i arabské štáty a ak sa im postavili na odpor, zničili ich vojenskou silou. A z týchto, za výdatného prispenia Západu ekonomicky a vojensky zruinovaných krajín sa k nám, akoby v nevyhnutných spätných účinkoch valia masy novodobých „barbarov“, aby položili, dorazili a pohltili morálne prehnitú Európu. A Európa je už tak morálne zdevastovaná, že ani nie je schopná vnímať, čo je v tomto prípade pre ňu dobré a čo zlé.

Ak ale nechceme dopadnúť ako Rímska ríša, ktorá sa hodnotovo vyčerpala a pre stratu všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt padla a bola pohltená barbarmi, ak takémuto niečomu chceme v našom prípade naozaj zabrániť, musíme sa opäť obrátiť k pravým hodnotám. Musíme teda pomyselným spôsobom začať opäť kráčať vo svojom vývoji hore kopcom, to znamená smerom k spravodlivosti, čestnosti, duchovnosti a k Bohu.

Veď napríklad Európa stratila kvôli svojej poživačnosti i schopnosť vlastnej reprodukcie. Mladé páry totiž nemajú v prevažnej miere viac, ako jedno dieťa, pretože viacero detí by im už bránilo v možnostiach ďalšieho, nerušeného užívania si života. A tento populačný deficit je tiež jednou z príčin, pre ktorý Nemci prijímajú utečencov. Avšak takých utečencov, ktorí sa kultúrne nikdy neprispôsobia, ale naopak, budú k svojmu obrazu pretvárať Európu.

Európe môže pomôcť iba jediné! A to jej návrat k pravým hodnotám a odvrátenie sa od tupého materializmu a prázdneho, konzumného spôsobu života, ktorý ju dohnal k takému rozvratu a k takej relativizácii všetkých hodnôt, že už v nich má taký zmätok, že nie je schopná rozlišovať dobré od zlého. Že už ani nevidí a nie je schopná vnímať to, ako si píli konár sama pod sebou.

Avšak každý, kto si je vedomý jedinej možnej cesty k záchrane, spočívajúcej v príklone k pravým hodnotám, by mal začať za ne bojovať. Bojovať v prvom rade v sebe samotnom! A potom i vo svojom okolí, pretože len toto jediné môže zabrániť nášmu pádu, ku ktorému musí nevyhnutne dôjsť, ak sa hodnotovo nespamätáme. Lebo všetko vývojovo neperspektívne sa musí v zákonoch tohto univerza jedného dňa nevyhnutne zrútiť, aby na jeho troskách mohlo vzniknúť niečo iného a perspektívnejšieho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?