Cesta k spojeniu so Svetlom

Autor: Igor Stankovský | 9.11.2015 o 15:24 | Karma článku: 4,31 | Prečítané:  302x

Ó, ctihodný, môžeš mi niečo povedať o tvojom spojení so Svetlom?“ spýtal sa mudrca Al Hamrí. A múdry muž riekol: „Všetko, čo by som o tom mohol povedať, budú pre ľudí iba slová.

Slová, ktoré nemôžu nikdy nahradiť osobné prežitie. Slová, ktorými sa dá len veľmi ťažko opísať a vyjadriť to, čo človek prežíva vtedy, keď je mu dopriaty dotyk Svetla.

Možno by sa k tomu aspoň do určitej miery hodili pojmy ako veľkosť, vznešenosť, či majestát. Avšak opäť iba osobné prežitie môže človeku privodiť pochopenie pravého zmyslu týchto pojmov.

Chcem preto hovoriť radšej o niečom inom. A síce o tom, ako môže každý sám dosiahnuť podobné prežitie. A ak ho dosiahne, potom tiež on sám všetko pochopí a spozná, a to aj bez môjho márneho vysvetľovania.

Chcem teda hovoriť o ceste k Svetlu. O tom, ako možno dosiahnuť prežitie spojenia so Svetlom. Toto je totiž jeden z tých najvyšších a najvznešenejších cieľov, ktorý si vôbec môžeme vytýčiť ako stredobod celého nášho životného snaženia. Je to cieľ, ktorého dosiahnutie dá nášmu bytiu omnoho hlbší a širší rozmer. Je to niečo tak obdivuhodného a zázračného, ako keď sa slepému zrazu otvoria oči.

Ak sa teda niekto rozhodne kráčať za týmto cieľom – za nájdením spojenia so Svetlom, musí sa dať na cestu dobra, čistoty, ušľachtilosti, ľudskosti a spravodlivosti. Lebo práve úsilie o dobro, čistotu, ušľachtilosť, ľudskosť a spravodlivosť je v skutočnosti onou cestou, ktorá ako jediná smeruje k nájdeniu spojenia so Svetlom.

Netreba nič viac! Stačí iba takto jednať, žiť, myslieť a byť v tom vytrvalý. Trvalo sa snažiť, aby sa naše slová a činy, ale i naše city a myšlienky vždy zachvievali iba v týchto hodnotách. Aby boli vždy predchnuté iba týmito hodnotami.

Kto takto žije, kráča k Svetlu! S istotou kráča v ústrety prežitiu spojenia so Svetlom, ktoré jedného dňa určite nadíde.

Človek môže a má po tomto prežití túžiť, avšak s pokornou a otvorenou dušou. Má žiť ušľachtilý a spravodlivý život, avšak na Vôli Svetla samotného má ponechať, kedy dôjde k prežitiu spojenia s ním. Čas, spôsob, ako i miesto tohto prežitia musia vždy zostať vyhradené iba na Svetlu.

Túto skutočnosť je treba zvlášť zdôrazniť hlavne preto, lebo človek má tendenciu náhliť sa a vo svojej netrpezlivosti potom rýchlo prekračuje hranicu pokorného očakávania a stáva sa požadovačným.

Voči Svetlu však možno stáť vždycky iba v pokore a nikdy nie v netrpezlivom požadovaní. Lebo Svetlo sa nikdy neskloní k tomu, kto požaduje, ale jedine k tomu, kto trpezlivo a pokorne očakáva, žijúc svoj čestný a spravodlivý, každodenný život.

Lebo podstatou trpezlivého očakávania je pokora! Avšak podstatou netrpezlivej požadovačnosti je domýšľavosť a pýcha. Ale pretože jedine pokora môže nájsť cestu k Svetlu, domýšľavosť a požadovačnosť predstavujú naopak cestu k spojeniu s protipólom Svetla, čiže s temnotou.

A tak sa nakoniec ten, kto chce rýchlo a s požadovačnou netrpezlivosťou dospieť k Svetlu spája s temnotou, nadšene mu vychádzajúcou v ústrety. Vnútorné prežitie, ktoré sa v takomto prípade dostavuje nebude prežitím spojenia so Svetlom, aj keď sa to tak na prvý pohľad bude javiť.

V skutočnosti však pôjde o prežitie spojenia s temnotou, ktorá sa za Svetlo iba vydáva. S temnotou, ktorá človeku dopraje prežívať rôzne vnútorné stavy, mať rôzne videnia, extázy a vytŕženia, počas ktorých však temnota vysáva z človeka energiu, viaže ho na seba, pripútava ho k sebe a strháva ho nadol. A to všetko preto, lebo hľadanie onoho človeka nebolo pravé! Lebo na základe rovnorodosti svojich vnútorných pohnútok sa mohol v skutočnosti spojiť iba s rovnorodým.

Treba sa mať preto na veľkom pozore, aby človek neupadol do područia temnoty. Aby sa tak nestalo, musí poctivo a trpezlivo kráčať správnou cestou. Cestou dobrého, čistého, ušľachtilého a spravodlivého života, naplneného pokornou túžbou po prežití spojenia so Svetlom, ktorá s hlbokou pokorou ponecháva na Svetle samotnom, kedy, kde a ako k tomuto prežitiu dôjde.

Toto je správna cesta! Každá netrpezlivosť, požadovačnosť a snaha o urýchlenie vedú k opaku toho, čo chceme dosiahnuť. Vedú nie k Svetlu, ale k temnote. Nie k spojeniu so Svetlom, ale k spojeniu s temnotou.

Strážme preto prísne svoje vnútro, aby sme sa toho vyvarovali. Pokorne očakávajme, avšak v nijakom prípade sa nestaňme netrpezlivo požadovačnými. Lebo nakoniec sa nám dostane iba toho, čo si na základe rovnorodosti svojho vnútra k sebe pritiahneme.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?