Imigrácia nekorešponduje s Vôľou Stvoriteľa!

Autor: Igor Stankovský | 18.1.2016 o 16:05 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  500x

Ľudia sa už dávno prestali pýtať na to, či je ich konanie v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Vôbec nás už nezaujíma, či sú naše názory a naše snahy o riešenie najrozličnejších problémov kompatibilné so Zákonmi Tvorcu univerza.

Môžeme síce vo svojej slobodnej vôli jednať práve takto, avšak naše konanie sa tým dostáva do rozporu so Zákonmi univerza, čo pre nás musí mať celkom logicky nepriaznivé dôsledky.

Tak je to aj so súčasnou imigráciou. Náš fatálny nezáujem o to, ako by sme mali tento problém správne vnímať a riešiť sa preto musí nevyhnutne skončiť katastrofou.

Určite bude teda prínosné, ak sa pokúsme pozrieť na problematiku imigrácie práve z hľadiska duchovných Zákonov.

V celku stvorenia, zahŕňajúcom v sebe ako hmotný, tak i duchovný rozmer vládne Spravodlivosť. Iba na zemi je tomu vinou ľudí inak. Ľudia sa totiž o Zákony skutočnej Spravodlivosti nezaujímajú a nesnažia sa ich vedome aplikovať do svojho každodenného života.

Avšak na základe skutočnej a vyššej Spravodlivosti nie je vôbec žiadna náhoda, na aké miesto na našej planéte a do akého konkrétneho národa sa každý človek rodí. Zrodenie na zem je totiž procesom, riadeným duchovnými Zákonitosťami. Tie objektívne a nestranne posudzujú všetky kvality ľudskej duše, všetky jej klady a zápory, všetky jej chyby, viny, nedostatky, ale aj prednosti. No a na základe maximálne spravodlivého a nestranného posúdenia sa potom každá ľudská duša rodí do celkom konkrétneho národa na zemi, ktorý predstavuje to najvhodnejšie miesto pre jej ďalší duchovný a osobnostný rast.

V prostredí, ktoré bolo človeku určené vyššou Spravodlivosťou má odložiť svoje viny, vymazať svoje chyby a vyrovnať svoje účty. A ak sú aj mnohokrát tieto podmienky tvrdé, sú každopádne spravodlivé, pretože práve tak si to človek zaslúžil na základe súhrnu všetkých kvalít svojho predchádzajúceho bytia.

Spravodlivými Zákonmi univerza je pri posudzovaní nášho miesta na zemi brané do úvahy predovšetkým to, čo je dobré pre náš duchovný vzostup a nie to, čo je nám osobne príjemné. Tieto Zákony majú totiž na zreteli naše celkové dobro, kým ľudia majú na zreteli prevažne iba svoje momentálne, hmotné dobro. O zájmy svojho ducha a svojej duše, čiže o svoje skutočné záujmy dbá iba málokto.

Rodná zem predstavuje teda pre každého človeka práve to miesto na zemi, kde má dozrievať vo svojej ľudskosti, čestnosti, ušľachtilosti, spravodlivosti a duchovnosti. V podmienkach, do ktorých sa zrodil, má za úlohu pretvárať sám seba k lepšiemu a zároveň má tiež usilovať i o zlepšenie podmienok, v ktorých sa ocitol.

Poslaním každého človeka je totiž bojovať za dobro a spravodlivosť práve na tom kúsku zeme, kde sa narodil. Tým dozrieva jeho osobnosť a tým zlepšuje i svoje vlastné, životné pomery.

Ľudskú dušu, prichádzajúcu na zem môžeme pripodobniť k rytierovi, vstupujúcemu na bojisko. Bojisko predstavujú životné podmienky v mieste jeho zrodenia, z ktorého nemá zbabelo utekať, pretože oni sú jeho osudom.

Oceľ sa kalí v ohni a človek v utrpení! Toto úslovie platí zvlášť vo vzťahu k ťažkým životným podmienkam, v ktorých má človek dokázať ustáť svoju ľudskosť a rozvinúť svoj zmysel pre spravodlivosť. Duchovný vývoj od nás totiž vyžaduje, aby sme sa stali bytosťami, pevne stojacimi na pozíciách dobra, nech už sa okolo nás deje čokoľvek.

Toto je jedna strana mince. Ide o pohľad zhora, zohľadňujúci záujmy ľudského ducha a jeho rozvoj. Ide o osud, ktorý nám bol tu na zemi určený dokonalou Spravodlivosťou Zákonov Stvoriteľa. Spravodlivosťou, prejavujúcou sa miestom nášho zrodenia na zemi.

A teraz sa pozrime na druhú stranu mince. Na pohľad zdola, čiže na pohľad čisto hmotný, ktorý neberie na zreteľ duchovné Zákony a vyššiu Spravodlivosť.

Človek, vnímajúci život takýmto obmedzeným spôsobom sa bude vždy na zemi usilovať iba o hmotný prospech. Bude brať do úvahy iba zlepšenie svojich materiálnych a finančných pomerov. A ak sa mu naskytne možnosť zlepšiť to nejakým výrazným spôsobom neváha a migruje hoci aj na opačný koniec našej planéty.

Ale položme si dôležitú otázku: Ak sa budeme mať v cudzine lepšie, budú tieto lepšie životné podmienky dostatočne stimulovať rozvoj nášho ducha a našej duše? Nemôže dôjsť k tomu, že si síce hmotne polepšíme, ale duchovne budeme stagnovať, alebo ešte dokonca upadať?

Ak sa na život pozeráme iba z hľadiska hmotného prospechu, je každé jeho zlepšenie považované za vec vyslovene pozitívnu. Ale čo záujmy nášho ducha a našej duše? Veď ako povedal kedysi Ježiš, čo je človeku osožné, keby hoci aj celý svet získal, ak tým uškodí svojej duši?

Nepremrháme a nepremárnime týmto spôsobom vlastný život, ktorého skutočným účelom je práve duchovný rozvoj a duchovný vzostup? A nebudeme si potom snáď musieť zopakovať túto lekciu školy života, ale ešte v omnoho horších a ťažších podmienkach?

Myslíte si vari, že je naozaj možné postaviť sa bez vážnych duchovných následkov voči rozhodnutiu vyššej Spravodlivosti, ktorá každému z nás určila prostredníctvom miesta nášho zrodenia celkom konkrétne miesto na zemi, na ktorom má žiť a pôsobiť?

Ale pretože ľudia o týchto veciach nič nevedia a vo svojej nevedomosti ignorujú duchovné Zákony, musí im ich postoj nevyhnutne prinášať škodu. Škodu duchovnú, ale aj hmotnú v podobe najrozličnejších problémov, konfliktov, napätia a disharmónie v spoločnosti tak, ako je to v súčasnosti vo vzťahu k imigrácii a imigrantom.

Mnohým by určite mohlo byť nápomocné, keby sa k nim duchovné Zákony univerza dokázali prihovoriť ľudskou rečou. Ak by to teda bolo možné, povedali by nám pravdepodobne asi toto:

Človeče, tvoje miesto je doma! V národe a na pôde, kde si sa narodil. Tam máš dozrievať, tam sa máš stať lepším človekom a tam máš usilovať o zlepšenie pomerov, v ktorých žiješ. Lebo práve toto miesto ti určili spravodlivé Zákony Najvyššieho, o ktorých spravodlivosti a dokonalosti nepochybuj!

Človeče, môžeš opustiť svoju domovinu. Môžeš odísť do cudziny, či už na dlhšiu, alebo kratšiu dobu. Môžeš poznávať svet a získavať skúsenosti, ale pamätaj, že tvoje miesto je doma. Tam by si sa mal nakoniec vrátiť.

Tu zúroč svoje skúsenosti, ktoré si vo svete nadobudol! Tu napomáhaj k pozdvihnutiu vlastného národa, pretože tým zároveň pozdvihneš seba samého a svoju vlastnú dušu.

Človeče, pamätaj, že si ako rastlinka, zasadená na celkom konkrétne miesto na zemi, ktorá môže jedine na tomto mieste dospieť k plnej sile a kráse.

Ak ale bude presadená niekde inde, bude jej určitý čas trvať, kým sa spamätá. A keď sa napokon spamätá, nikdy sa už nerozvinie do takej sily a krásy, ako by to dokázala na pôde, ktorá jej bola Stvoriteľom pôvodne určená.

Človeče, máš slobodnú vôľu a môžeš samozrejme konať inak. Ale vedz, že všetko, čo nemá opory v Zákonoch Stvoriteľa nemôže byť dobré, ani správne. A ani to nemôže človeku priniesť šťastie, alebo mať dlhého trvania.

PS. Tento text sa vzťahuje na všetkých imigrantov ekonomického charakteru. Európa by ich mala vrátiť nazad a ak prispela k devastácii krajín, z ktorých imigranti prišli, ak sa podieľala na ich drancovaní a rozvrate, mala by im ekonomicky pomôcť, aby odtiaľ nikto nemusel utekať.

Dočasný azyl by mal byť poskytnutý iba ľuďom, utekajúcim zo strachu o holý život. Medzinárodné spoločenstvo by malo prispieť k čo najrýchlejšiemu urovnanie tamojšieho vojnového konfliktu a tiež k čo najrýchlejšej normalizácii životných podmienok do takej miery, aby sa dočasní azylanti mohli vrátiť domov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?