Pokrytectvo EU vo vzťahu k fašizmu a extrémizmu

Autor: Igor Stankovský | 25.3.2016 o 15:11 | Karma článku: 1,68 | Prečítané:  163x

V živote bývame často postavení pred okolnosti, v ktorých sa zrazu a celkom nečakane ukáže naša pravá tvár. Napríklad trebárs naša faloš a pokrytectvo, ktoré sa nám inokedy darí celkom úspešne skrývať.

No a presne k takémuto náhlemu odhaleniu falše, pokrytectva a dvojakého metra došlo nedávno zo strany EU. Konkrétne zo strany rozličných, EU naklonených, oficiálnych i neoficiálnych zdrojov, ktoré vyjadrovali svoje rozhorčenie nad nedávnymi slovenskými parlamentnými voľbami.

V nich sa totiž do parlamentu dostala extrémistická strana a obsadila v ňom neočakávane veľký počet kresiel. Slovensko a slovenskí voliči boli kvôli tomu oficiálne i neoficiálne pranierovaní za svoj nacionalizmus, dávajúci do popredia pôvodné slovenské hodnoty, za vyjadrenie svojej priazne k extrémizmu, zameranému proti Rómom a imigrantom, a za svoje odsudzovanie európskej politiky multikulturalizmu.

V čom však celkom konkrétne spočíva oná faloš, pokrytectvo a dvojaká tvár EU, nečakane odhalená jej spriaznenými zdrojmi?

No predsa v tom, že na jednej strane bol vo vzťahu k Slovensku odsúdený fašizmus, extrémizmus a všetky jeho prejavy, pričom na druhej strane samotná EU spolupracuje s extrémistami a fašistami, a v tichosti toleruje ich vyčíňanie.

Ide tu o precedens, na základe ktorého samotná EU stráca v očiach vnímavých ľudí svoj morálny kredit a s ním i právo určovať iným to, čo je správne a čo dobré. Takéto morálne právo nemôže totiž v nijakom prípade spočívať v rukách toho, kto jedná tak otvorene dvojtvárne, akoby už ľudia boli celkom hlupáci. Hlupáci, ktorým je možné nahovoriť čokoľvek a oni, ako slepé stádo budú aj tak naďalej veriť „morálnej“ autorite, ktorá sa im svojou očividnou amorálnosťou priam drzo vysmieva do tváre.

Lebo ničím iným, ako vysloveným výsmechom súdnosti verejnosti je, ak niekto na jednej strane odsudzuje slovenský extrémizmus, avšak na druhej strane má dobré vzťahy s Ukrajinskou vládou, ktorá spolupracuje so skupinami, otvorene sa hlásiacimi k fašizmu. A navyše, ak tieto neonacistické skupiny páchajú etnicky motivované vraždenie, ako napríklad upalovanie ľudí v Odese, či iné, podobné zverstvá.

Nie, jednoducho nemôže byť pre nikoho už žiadnou morálnou autoritou ten, kto síce na jednej strane odsudzuje slovenský extrémizmus, ale na druhej strane v tichosti schvaľuje udržiavanie fašistických tradícií v pobaltských krajinách, kde sa každoročne uskutočňujú pochody sympatizantov Waffen SS, ktoré pobaltské štáty považujú za svojich osloboditeľov od ruskej okupácie v období druhej svetovej vojny.

Ako teda vidíme, nie je fašizmus, ako fašizmus! Z pokrytecky morálnym rozhorčením je totiž odsudzovaný len ten, ktorý sa práve nám nehodí a ktorý je zameraný proti našim takzvaným hodnotám. Avšak na druhej strane v tichosti tolerujeme prejavy neonacizmu na Ukrajine, kde polovojenské oddiely, otvorene sa hlásiace k odkazu fašistického zločinca Banderu vraždia a páchajú zverstvá. Taktiež EU nič závažnejšieho nenamieta ani voči udržiavaniu tradícií Waffen SS v pobaltských krajinách, pretože ich neofašistická nenávisť je zameraná tým smerom, ktorý je žiaduci. To jest, proti Rusku!

Toto je však z hľadiska najelementárnejšej morálky postoj výsostne nekompatibilný. Ide o postoj bez pevnej morálnej chrbtovej kosti. Postoj, ktorý pracuje vedome manipulatívnym spôsobom s pojmami ako ľudskosť, ľudské práva a morálka. Tieto vznešené pojmy mu však v skutočnosti slúžia iba na to, aby nimi zastrel a zakryl skutočné amorálne ciele, ktorými sú mocenské záujmy a neutíchajúca snaha ekonomicky profitovať z iných.

Celkom otvorene povedané, EU sa chová tak, že to, čo vyhovuje nám a našim zámerom je morálne a správne, a to aj v prípade, ak je to v skutočnosti nemorálne a nesprávne. A ak sú vraždy a zverstvá až príliš očividné, ako v prípade Ukrajiny, zahrá sa to do stratena.

A naopak, s morálne okázalou pózou je odsúdený taký druh extrémizmus, ktorý práve nám a našim zámerom nehrá do karát.

Takéto niečo nesmierne pokryteckého však môže fungovať iba preto, lebo verejnosť je príliš povrchná a plytká, a preto neschopná vidieť vo všeobecne uznávanej, takzvanej morálnej autorite, jej bezprecedentnú morálnu zvrátenosť.

Ak sa totiž obyčajní ľudia vedome neusilujú stať morálnymi, dobrými, čestnými a spravodlivými, stávajú sa sami jedincami bez pevnej chrbtovej kosti. A to má v dnešnej amorálnej dobe za následok, že sú názorovo nevyhranení. Že sú ako trstina vo vetre. Stávajú bezmocnými obeťami klamstva, propagandy, pokrytectva a dvojtvárnosti, pretože im chýba vlastná, pevná morálna opora, vybudovaná na skutočných hodnotách dobra a cti, ktorú v sebe nikdy vedome nepestovali.

Človeče, staň sa morálnym a čestným, pretože inak sa staneš obeťou nemorálnych! Obeťou ich klamstva a podvodu! Obeťou ich krásnych rečí o demokracii, humanizme a ľudských právach, s ktorými sa vedome manipuluje! Lebo napokon môže dôjsť až k tomu, že pôjdeš bojovať za tieto krásne ideály, zatiaľ čo tvoju vieru v dobro a tvoje naivné nadšenie niekto iba obratne využije na to, aby pod maskou krásnych slov, manipulatívne stavaných do popredia, uskutočňoval svoje špinavé zámery, ktoré sa v skutočnosti diametrálne líšia od navonok proklamovaných ideálov. A ty budeš vo svojej nevedomosti zneužitý pre mocenské a zištné záujmy iných.

Človeče, nebuď slepý a uč sa rozpoznávať lož od skutočnosti! Uč sa demaskovať klamstvo a nedaj sa zavádzať nečestnosťou, skrývanou pod pláštikom veľkých ideálov. Lebo ak to nedokážeš, staneš sa prázdnou bábkou v rukách iných, ktorí s tebou budú vedome manipulovať, pričom za tvojím chrbtom sa budú z teba smiať.

Je takéto niečo dôstojné človeka?

Vlastnú ľudskú dôstojnosť a s ňou i schopnosť rozpoznávať faloš a pokrytectvo však môžeš nadobudnúť jedine vtedy, ak sa ty sám začneš usilovať byť morálnym, čestným, dobrým a spravodlivým.

Ak sa ale takým nestaneš a ak ti takéto úsilie nebude stáť za to, potom prežiješ celý svoj život v klamstve a v akejsi zmanipulovanej virtuálnej realite, v ktorej budú ušľachtilé pojmy, ako sloboda, mravnosť a ľudské práva slúžiť na maskovanie zla a chamtivosti. A ty budeš vo svojej nevedomosti slúžiť zlu vo falošnom domnení, že slúžiš dobru.

Jedným z takýchto smutných príkladov je trebárs prípad slovenských intelektuálov a kazateľov, ktorí sa už tradične zvyknú pasovať do pozície akéhosi svedomia národa a ktorí po nedávnych slovenských parlamentných voľbách vyjadrili vo forme listu znepokojenie nad zdržanlivým postojom cirkví voči zneužívaniu kresťanskej viery a kresťanských pojmov extrémistickou stranou Mariána Kotlebu.

Avšak žiaľ, práve tieto isté takzvané osobnosti sa svojho času podpísali pod list na podporu súčasnej ukrajinskej vlády, ktorej počiatočné, ale i súčasné pôsobenie je spájané s takzvaným „Pravým sektorom“. Organizáciou, otvorene sa hlásiacou k odkazu banderovcov a k fašizmu, ktorej aktivity tomu plne zodpovedajú.

Takýto pokrytecký postoj slovenských intelektuálov nie je teda ničím iným, ako bezduchým kopírovaním zvráteného trendu dvojitého metra EU, na základe ktorého sa ostro odsudzuje extrémizmus, ktorý nám nejde po ruke, ale v tichosti toleruje fašizmus, ktorý je nenávistne obrátený proti odporcom mocenských záujmov EU.

No a na margo už spomínaného, dvojitého metra ešte jeden príklad. A síce Saudská Arábia, ktorá je priateľom a spojencom západu, pričom humanistický a za ľudské práva neustále bojujúci západ ticho mlčí o tom, že za homosexualitu tam hrozí trest smrti.

Avšak ten istý západ ponechal plný priechod svojej rozhorčenej ľudsko právnej rétorike vtedy, keď nedávno vyšiel v Rusku zákon, definujúci vzťah spoločnosti k homosexualite a homosexuálom iným spôsobom, než je to štandardnom v západne Európe.

Aj v tomto prípade ide o klasickú ukážku postoja bez morálnej kontinuity, pretože na jednej strane, u spojencov, sa ticho tolerujú veci absolútne neprijateľné, kým na druhej strane sa ľudsko právne tvrdo bojuje proti Rusku, hoci tam homosexuálom ani zďaleka trest smrti nehrozí.

A čo je zo všetkého najsmutnejšie, široké masy vo svojej povrchnosti, plytkosti a konzumnosti pokojne dovoľujú, aby im pokrytci a ľudia bez akejkoľvek chrbtovej kosti určovali, čo je morálne a čo nie.

 

V strede Európy sa opäť vymenili stráže.

A hľa, zlodej a vrah ľuďom

o morálke káže.

inšpirované veršom z piesne Karla Kryla

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?