Kotleba versus mesto Brezno a jeho podora stopnutého predstavenia

Autor: Igor Stankovský | 20.5.2016 o 15:28 | Karma článku: 4,69 | Prečítané:  147x

Mesto Brezno a jeho poslanci sa rozhodli postaviť za svoj divadelný súbor. Rozhodli sa ho podržať a ukázať ľuďom, že stopnuté predstavenie má predsa len svoje kvality. A preto prišli s iniciatívou dodatočne ho dohrať.

Svojho času som napísal úvahu o tom, ako extrémisti obhajovali mravnosť na Slovensku. Išlo o známy prípad predsedu banskobystrického samosprávneho kraja Mariána Kotlebu, ktorý stopol divadelné predstavenie v Brezne a predtým zastavil dotácie divadla tanca v Banskej Bystrici.

A hľa, celkom konkrétna reakcia umelcov, ako i divadelnej verejnosti nenechala na seba dlho čakať. Mesto Brezno a jeho poslanci sa totiž rozhodli postaviť za svoj divadelný súbor. Rozhodli sa ho podržať a ukázať ľuďom, že stopnuté predstavenie má predsa len svoje kvality. A preto prišli s iniciatívou dodatočne ho dohrať.

Záštitu nad predstavením prevzal primátor mesta Brezna, ktorý prehlásil, že najväčšou zbraňou proti nekultúrnosti je umenie, čo v podstate znamená, že práve toto predstavenie reprezentuje kultúru a kultúrnosť samotnú, zatiaľ čo konanie pána Kotlebu je naopak prejavom nekultúrnosti.

Šéf súboru zase v mene všetkých jeho členov sebavedome prehlásil, že oni predsa veľmi dobre vedia, čo je kultúra a túto kultúru robia pre ľudí, nie pre jediného človeka, ktorý chce rozhodovať, čo je kultúrne a čo nie.

Predstavenie bolo samozrejme beznádejne vypredané a diváci ho napokon odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Ľuďom sa páčilo a nevideli na ňom nič závadného, prečo by sa nesmelo hrávať. Za všetky pozitívne reakcie uvádzam slová pani Moravčíkovej z Brezna: „Nemala som dôvod odtiaľ odísť, pretože to bolo spracované tak, že nejaké tie vulgárnejšie slová úplne zapadali do celkového kontextu“.

A práve nad týmto vyjadrením pani Moravčíkovej sa skúsme trochu hlbšie pozastaviť, pretože predsa len zreteľne potvrdzujú prítomnosť vulgarizmov v predstavení. Vulgarizmov, ktoré však podľa názoru tvorcov a divákov majú z hľadiska umeleckého konceptu svoje plné opodstatnenie.

Skúsme sa však pozrieť na celú vec trochu z iného uhla pohľadu. A síce z hľadiska základných morálnych princípov. Tieto princípy totiž alebo jestvujú, alebo nejestvujú. Tu nie je jednoducho možné relativizovať. Buď je niečo mravné, alebo nemravné. Buď je teda reč a slovný prejav slušný, alebo je vulgárny. A vulgarizmus zostáva vulgarizmom vždy a za každých okolností. Vždy a za každých okolností ide o vec negatívneho a deštruktívneho charakteru, prostredníctvom ktorej nie je možné vybudovať nič pekného, ani harmonického.

Avšak paradoxne, moderný divadelný tvorca to predsa len dokáže! Dokáže povýšiť vulgarizmus, použitý vo vhodnom kontexte na umelecký počin! A v takzvanom modernom divadle je takýchto zázračných vecí omnoho viac, pretože moderný divadelný tvorca je schopný povýšiť na umelecký počin i rôzne iné ľudské zvrátenosti, ako napríklad nezriadenú telesnosť, násilie, či rôzne iné deviácie. V tomto smere sa však žiaľ tvorcovia, ako i konzumenti takzvaného umenia klamú, pretože nemravnosť zostáva nemravnosťou vždy a za každých okolností.

Ľudia sa však chcú nechať klamať. Ľudia, ako sa zdá, chcú byť klamaní preto, aby mohli dať voľný priechod svojmu sklonu k nemravnosti, ktorá ich predsa len v určitom zmysle priťahuje. A ak im tento ich sklon, často ukrývaný dokonca i pred sebou samými dokáže niekto rafinovane zaobaliť do kvázi umenia, je to o to lepšie. Majú potom dojem, že sú kultúrni, zatiaľ čo sa im v skutočnosti pod pláštikom kultúry dostáva nemravnosti.

Často práve z tohto jednoduchého a nízkeho dôvodu majú mnohé divadelné predstavenia vypredané. O príťažlivosti týchto vecí pre verejnosť sa totiž vo všeobecnosti medzi takzvanými tvorcami kultúry dobre vie a je to nimi i veľmi účelne využívané na dosiahnutie komerčného úspechu, či už v oblasti literárnej, filmovej, divadelnej, alebo výtvarnej.

Takáto lož a takýto sebaklam, ktorý nemôže nikdy nikoho povznášať je však vo svojej prostej jednoduchosti a bez všetkých príkras cestou do pekla. Je cestou k úpadku ľudskosti a elementárnej mravnosti, a to všetko rafinované skrývané za umenie. A všetci umeleckí tvorcovia, obratne využívajúci ľudský sklon k nízkosti ku svojmu prospechu, ktorí sebavedome prehlasujú, ako umeniu veľmi rozumejú sú v skutočnosti služobníkmi temnoty, servírujúci zvrhlosť pod pláštikom umenia.

V súčasnosti totiž žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. V dobe plnej lži a klamstva. V dobe, pred ktorej dvojtvárnosťou sme boli už dávno varovaní slovami: „Dávajte si pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak v skutočnosti to budú draví vlci.“

Áno, žijeme v dobe neuveriteľnej lži a klamstva, v ktorej k nám prichádzajú divadelní tvorcovia so vznešenými slovami o umení, avšak v skutočnosti prinášajú nízkosť, zvrhlosť a vulgárnosť.

Žijeme v dobe, v ktorej sa pod pláštikom humanizmu a tolerancie presadzujú ako spoločenská norma rôzne zvrátenosti a deviácie. Viď registrované partnerstvá, gender ideológia a mnohé iné.

Žijeme vo zvláštnej dobe, v ktorej nie sú informácie určené na to, aby boli ľudia znalými, ale naopak na to, aby zostali nevedomými a povrchnými. Aby všetko okolo seba vnímali iba tak, ako si to želá niekto iný.

Nie je preto snáď už najvyšší čas, aby sme takto nedôstojne nenechali sebou manipulovať? Nie je už vari naozaj čas, aby sme prestali byť klamaní a prestali klamať samých seba? Nie je už vari najvyšší čas na to, aby sme začali trochu samostatnejšie myslieť? Aby sme naivne neprijímali všetko ako umenie len preto, že sa nám to snažia nahovoriť takzvaní odborníci na umenie? Aby sme neprijímali účelovo podsúvané dezinformácie ako pravdu iba preto, že nám to ponúkajú takzvaní odborníci na informácie?

Každý z nás má na výber, či sa nechá naďalej klamať tým, čo je mu podsúvané, alebo či si dá námahu rozpoznávať pod lesklým vonkajším pláštikom skutočné jadro a pravú podstatu. Ak si ale túto námahu nedá, stane sa bezduchou bábkou v rukách iných, ktorí ním budú ako na povrázkoch ľudsky nedôstojne manipulovať a vnucovať mu svoje vlastné názory. A takýmto spôsobom bude potom naivne prijímať zvrhlosť a nemravnosť ako umenie, dezinformácie ako pravdu, skazenosť a spoločenskú normalizáciu deviácií ako humanizmus, lož ako pravdu a číru hlúposť ako múdrosť.

A skutočným účelom cielenej zámeny všetkých týchto pojmov je vytvorenie slepej a hlúpej masy, ktorú je možné pod pláštikom pekne znejúcich slov, obratne ukrývajúcich skutočné zámery vmanipulovať do čohokoľvek. Aj do vojny, ako to mocenské elity sveta uznajú za vhodné. A ľudia pôjdu opäť slepo ako ovce, pretože ich presvedčia, že idú bojovať za vysoké a ušľachtilé ideály, zatiaľ čo v skutočnosti budú len poľutovaniahodnými bákami v rukách arogancie moci, sledujúcej vždy iba vlastné, sebecké ciele.

Spamätajme sa už preto konečne a staňme sa skutočnými ľuďmi! Ľuďmi, ktorí premýšľajú, skúmajú a dokážu nahliadnuť pod povrch. Ľuďmi, ktorí sa nedajú naivne oklamať vonkajšou pozlátkou a preto už nimi nemôže nikto nedôstojne manipulovať. Ľuďmi, ktorých už viac nikto nemôže viesť k úpadu, k skaze, k strate ľudskosti a mravnosti, hovoriac im pritom o slobode, humanizme, ľudských právach a kultúre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?