Sme bláznivými bojovníkmi proti všetkému. A na to asi zájdeme!

Autor: Igor Stankovský | 22.7.2016 o 15:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  100x

Morálna stagnácia ľudstva na jednej strane, v kontraste s čisto technickým napredovaním na strane druhej dala ľuďom do rúk efektívnejšie možnosti vzájomného boja medzi sebou, čo priviedlo našu civilizáciu až na pokraj zničenia.

   V minulosti sme boli konfrontovaní s triednym bojom, dnes tu máme boj konkurenčný. Okrem toho ešte boj o najlukratívnejšie zákazky, boj o čo najvyššie zisky, boj o trhy, boj politickú moc a popri tom všetkom boj tisícov ľudí o svoje holé, každodenné prežitie.

   A tento každodenný a všadeprítomný boj je  svedectvom toho, že ľudstvo vo svojom vnútornom vývoji príliš nepokročilo. Že hoci sa aj vonkajšie podmienky radikálne zmenili, neustále preferujeme právo silnejšieho, na základe ktorého po predchádzajúcom vzájomnom boji nakoniec zvíťazí ten silnejší.

   Ak ale zvíťazí silnejší, vôbec to nemusí znamenať, že aj lepší, múdrejší a morálnejší. Skôr opak je pravdou! V boji je predsa potrebné v prvom rade zvíťaziť. A to akýmkoľvek spôsobom! Ak na to príde, netreba sa zdráhať ani neférovosti, klamstva, zákernosti, či nečestnosti. Ono to v podstate vôbec nevadí, len keď nám to prinesie víťazstvo a úspech. Veď nakoniec, právo a pravda budú napokon vždy na strane víťaza. Veď dokonca i dejiny píšu iba víťazi.

   Takýmto spôsobom bojujú ľudia medzi sebou už po celé stáročia. Vo všetkom, proti všetkým a zo všetkými. Tento boj ich však iba vyčerpáva bez toho, že by našu civilizáciu povznášal skutočne nahor. Preto napredujeme len technicky, avšak vnútorne, čiže mravne a morálne zostávame takmer na tej istej úrovni, ako pred stáročiami. Stále totiž zotrvávame na pozíciách akceptovania nevyhnutného vzájomného boja všetkých proti všetkým, v ktorom víťazí ten najsilnejší, čo nie je v skutočnosti nič iného, ako starý známy zákon džungle.

   Avšak morálna stagnácia ľudstva na jednej strane, v kontraste s čisto technickým napredovaním na strane druhej dala ľuďom do rúk ďaleko efektívnejšie možnosti vzájomného boja medzi sebou, čo priviedlo našu civilizáciu až na pokraj zničenia. Na pokraj jadrovej konfrontácie svetových mocností v 60. rokoch minulého storočia a žiaľ, ani dnes nie sme od veľkého a tragického celosvetového konfliktu príliš ďaleko.

   Je zvláštne, že ľudstvo, ktoré sa dostalo až k tomuto hraničnému bodu, to znamená na púhy krok od vlastného sebazničenia si nedokáže uvedomiť, že zhubný princíp neustáleho vzájomného boja, pretrvávajúci po celé stáročia predstavuje pri súčasných technických možnostiach nebezpečenstvo zničenia celej planéty.

   Dozrel preto čas, kedy by sme mali už konečne pochopiť, že skazonosný princíp neustálej potreby boja proti všetkému, ktorý vníma iných hlavne ako konkurentov a nepriateľov, by mal byť nahradený princípom iným. Princípom hodným skutočnej ľudskej civilizácie! Princípom hodným človeka!

   A síce princípom vzájomnej pomoci, pri ktorom silnejší nebojuje proti slabšiemu, neporáža ho, nevíťazí nad ním, nezotročuje ho a neprofituje z neho, ale naopak, slabšieho podporuje a pomáha mu. Práve v tomto princípe je totiž skrytý rozkvet, rozlet a ďalší, netušený rozvoj civilizácie na našej planéte.

   Lebo až uznaním tohto princípu a prispôsobením sa mu sa z neustále bojujúceho a všetkému nepriateľského polozvieraťa, ktorým je človek súčasného typu stane človek skutočný. To jest, človek pomáhajúci, podporujúci a ochraňujúci. Čiže človek v pravom zmysle tohto pojmu.

   A tento myšlienkový posun, ak ho dokážeme urobiť, nám následne odkryje a ukáže nové cesty a nové, nedozerné možnosti, o ktorých ľudstvo vo svojej terajšej, polodivokej podobe nemá ani tušenia.

   Pomáhaj blížnemu! Pomáhaj blížnemu a podporuj ho! Ako a kde len môžeš! To je zákon novej doby! To je zákon nového a lepšieho ľudstva! To je brána k veľkej budúcnosti našej civilizácie!

   Buď ľudstvo vykročí týmto smerom a civilizácia na našej planéte tým dosiahne netušených mét, alebo bude stále iba bojovať proti prírode, proti konkurentom a proti takým, či onakým nepriateľom, až sa nakoniec zničí.

   Nahor, alebo nadol! Rozkvet, alebo úpadok a zničenie! Máme na výber!

   Dodnes v tom žiaľ ešte stojíme nesprávne. Svetová ekonomika funguje tak, že ekonomicky a hospodársky silnejší profituje zo slabšieho. Bohaté a mocné štáty využívajú populáciu chudobnejších štátov ako lacnú pracovnú silu. To ale nie je princíp pomoci a podpory! To je zákon džungle, podľa ktorého silnejší zotročuje slabšieho! To je však istá cesta do záhuby, pretože takto to donekonečna ísť nemôže! A ani nepôjde!

   Je najvyšší čas na obrat novým smerom! Na investovanie energie ľudstva nie do vzájomného boja, ale do vzájomnej pomoci. Do pomoci a podpory slabšiemu!

   Ťažko ale očakávať, že by takto začali jednať mocné svetové korporácie, takmer až zdivočené bezmedznou chamtivosťou. Ich najvýznamnejší predstavitelia totiž v mnohých prípadoch už ani nie sú ľudia. Lebo čosi ako ľudskosť je pre nich neznámy pojem, pretože oni uznávajú len peniaze a zisk, a to za akúkoľvek cenu.

   Niekto ale začať musí! S tým novým a po novom!

   Ale kto? Predsa ty, ja a on! Jednoduchí, prostí a obyčajní ľudia, ktorí začnú vnášať princíp podpory a pomoci slabšiemu do svojho vlastného jednania a do svojho vlastného myslenia. Veď predsa práve o tomto hovoril už Kristus. Kristus, ktorého milióny ľudí formálne uctievajú, ale ktorého zásadnú tézu o láske k blížnemu ako k sebe samému pretavil do svojho vlastného života iba málokto.

   Pomáhaj blížnemu! Pomáhaj a podporuj ho ako len a kde len môžeš! Lebo ten, kto sám nechce pomáhať, tomu sa už v budúcnosti žiadnej pomoci nedostane! Ten bude musieť byť napokon odrezaný a odstrihnutý od všetkých pomocí, ktorých sa mu doteraz zhora, čiže zo Svetla dostáva.

   Veď kto z ľudí je tak silný, aby vo svojom živote už žiadnu pomoc nepotreboval? Každý, aj ten najmocnejší a najbohatší je v skutočnosti krehký, úbohý a zraniteľný. Absolútne každý je odkázaný na pomoc a podporu zhora, bez ktorej nie je ničím. Bez ktorej bude musieť chradnúť a nakoniec biedne zahynúť. Tak sa stane čoskoro všetkým, ktorí nechcú pomáhať iným!

   Pomáhaj blížnemu! To je zákon! To sú slová, vytesané do skaly, ktorá sa má stať míľnikom našej cesty do novej a lepšej budúcnosti. A táto skala čoskoro rozdrví každého, kto sa ju bude snažiť obísť!

   Pomáhaj blížnemu! Pomáhaj mu však skutočne, to jest v prísnom zohľadnení spravodlivosti a lásky! Lebo spravodlivosť bez lásky je tvrdá, avšak láska bez spravodlivosti je zmäkčilá a slabošská. Pomáhaj preto iným tak, že pri tom budeš neustále myslieť na spravodlivosť, aby tvoja pomoc nebola vnímaná ako slabosť.

   Pomáhaj blížnemu! Tak znie volanie ku všetkým, ktorí chcú vo svojom vývoji a vo svojej zrelosti konečne vystúpiť na stupeň hodný pojmu človek.  Tak znie volanie ku všetkým, ktorým sa z hĺbky duše bridí polozvierací a ľudskej dôstojnosti nehodný princíp vzájomného boja, nepriateľstva, bezohľadnej konkurencie a zneužívania druhých.

Domovská stránka:      

http://kusvetlu.blog.cz/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?