Moc Tvorcu univerza a dnešný moderný človek

Autor: Igor Stankovský | 11.10.2016 o 15:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  73x

Na koho a na čo sa však spoliehajú ľudia dneška? Predovšetkým na peniaze, na vedu, na techniku, na ekonomiku, na svoje znalosti a na ešte mnoho iných, ale všetko iba materiálnych vecí. Len nie na Hospodina!

   V Biblii sa nachádza veľké množstvo príkladov toho, ako je možné zvíťaziť i proti obrovskej presile. Ako je v prenesenom slova zmysle možné úspešne zdolávať i veci, na prvý pohľad nemysliteľné a z hľadiska bežnej materialistickej logiky absolútne nemožné.

   Možné je ale takmer všetko, ak je na našej strane Moc najvyššia, pretože zdar a víťazstvo sa stávajú osudom každého, komu razí cestu ruka Pána. A možno práve toto poznanie patrí medzi to najpodstatnejšie, čo nám má sprostredkovať Starý Zákon a čo môžeme použiť a aplikovať aj v dnešnej dobe.

   Žiaľ, isté víťazstvo za podpory vyššej Moci je eventualitou, s ktorou racionalistickí ľudia dneška už vôbec nepočítajú. Ide o poznanie, ktoré naša materialistická civilizácia už dávno stratila.

   Skúsme si však toto zabudnuté poznanie trochu priblížiť a potom ho i využiť v našom vlastnom, osobnom živote. Môžno totiž ani len netušíme, ako veľmi ho budeme v blízkej dobe potrebovať.

   Izraelský národ sa v dávnych dobách starozákonných mnohokrát ocital v situácii, kedy musel bojovať s nepriateľmi. V situácii, kedy bola v sádzke celá jeho existencia. Jeho bytie, či nebytie.

   Za takýchto dramatických okolností, balansujúcich na hranici katastrofy však izraelskí králi spravidla učinili jednu mimoriadne dôležitú  vec. Obrátili sa s prosbou na Hospodina a úpenlivo sa k nemu modlili za svoju záchranu.

   Ako odpoveď od Najvyššieho následne obdržali ústami nejakého z prorokov slová približne takéhoto významu: Nebojte sa! Ja Pán a Vládca zástupov budem bojovať za vás! Buďte odvážni! Neľakajte sa svojich nepriateľov, pretože ich vydám do vašich do rúk.

   Slová priazne Hospodina boli následne oznámené vojsku, ktoré sa s vedomím jeho podpory odvážne vrhlo na nepriateľa a porazilo ho aj napriek mnohonásobnej presile.

   Tým sa vždy iba opäť potvrdzovali slová Najvyššieho, ktorý povolanému národu kedysi zasľúbil: Keď mi zostanete verní, keď si ma budete ctiť a budete zachovávať moje prikázania spôsobím, že ak budete musieť bojovať proti nepriateľovi, jeden z vás ich poženie sto a sto z vás ich poženie desaťtisíc.

   Avšak tieto slová Najvyššieho platia nie len v  boji, ale aj v mieri. Platia i v každodennom, bežnom živote, v ktorom sa bude človeku dobre dariť jedine vtedy, keď bude ctiť Pána tým, že bude zachovávať jeho prikázania.

   Ctiť si Pána a plniť jeho prikázania! Uvažovať o jeho Vôli a snažiť sa ju napĺňať v našom každodennom živote. Spievať mu pieseň chvály prostredníctvom svojich čistých myšlienok a dobrých, ušľachtilých činov. Kto takto jedná, na toho sa znesie Pánova priazeň, aby mu urovnávala jeho životnú cestu. Zdar a víťazstvo, ako i šťastie a radosť potom natrvalo zavítajú do jeho domu.

   Žiaľ, Izraeliti aj napriek mnohým zázračným pomociam na Pána často zabúdali, prestávali si ho ctiť a neplnili jeho prikázania. Potom však, namiesto sľúbeného požehnania a pomoci okúsili jeho hnev a trestajúcu ruku.

   Istého času sa tak raz opäť ocitol Izrael v nebezpečenstve ohrozenia oveľa početnejším nepriateľom. V obave o svoj národ uzavrel izraelský kráľ zmluvu o spojenectve s inými kráľmi nežidovského pôvodu. Spoločne vytvorili alianciu, počtom značne prevyšujúcu vojenské sily nepriateľa.

   A vtedy Hospodin vyslal k Izraelskému kráľovi svojho proroka, aby mu jeho ústami riekol: Pretože si nehľadal pomoc u mňa, ale u ľudí tejto zeme, vydám ťa do rúk tvojich nepriateľov. Nič vám nebude platná vaša aliancia! Na teba a tvoj národ dopustím nešťastie preto, aby ste vo svojej bolesti a biede konečne pochopili, že s dôverou sa máte obracať iba na mňa jediného.

   Na koho a na čo sa však spoliehajú ľudia dneška? Predovšetkým na peniaze, na vedu, na techniku, na ekonomiku, na svoje znalosti a na ešte mnoho iných, ale všetko iba materiálnych vecí. Len nie na Hospodina!

   Ľudia žijú v domnení, že si už vo všetkom vystačia úplne sami a Boha vôbec nepotrebujú. Už sa totiž stali podľa ich názoru schopnými spoliehať sami na seba a na to, čo vymysleli a vyrobili. Niečo Vyššie už nie je preto vôbec potrebné. Ľudia si už môžu voľne a slobodne žiť tak, ako oni považujú za dobré. Pokojne preto šliapu po všetkých zákonoch a prikázaniach Najvyššieho.

   Z  hnevom však vzhliada Pán na ľudskú pýchu a domýšľavosť. Na ľudské pechorenie, hmotárstvo a nemorálnosť. Smiešnymi a ničotnými sa mu javia cesty ľudské, tak nesmierne vzdialené od ciest rešpektovania jeho zákonov a prikázaní.

   A pre toto všetko sa v modernej obmene s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje to isté, čo kedysi, keď sa vyššie spomínaný izraelský kráľ viac spoliehal na obrannú alianciu vytvorenú s ľuďmi, ako na Hospodina.

   Pretože sa teda ľudia dneška vo svojom živote spoliehajú na množstvo najrozličnejších vecí, len nie na Hospodina, pretože hľadajú len svoju vlastnú vôľu a nie Vôľu Najvyššieho, pretože  šliapu po jeho zákonoch a prikázaniach, pretože si vytvorili svoje vlastné zákony a svoje vlastné prikázania, pre toto všetko budú vydaní skaze!

   Ich diela budú rozbité tak, ako sa v hneve rozbíja hlinený hrniec! Nemilosrdne a na prach! Lebo vo všetkom, čo vytvárali nebolo úcty k Najvyššiemu, k jeho zákonom, k jeho prikázaniam a k jeho Vôli.  Avšak to, čomu chýba takýto druh úcty je vo stvorení nepotrebné, a ako nepotrebné bude zničené. Stane sa tak preto, aby ľudia konečne poznali, že bez priazne Hospodina nezmôžu nič. Že nič nezmôže a absolútne ničotné je všetko ich vzdelanie, všetky ich peniaze, veda, technika, či čokoľvek iného. Toto všetko je totiž absolútne bezcenné, ak sa v tom nezrkadlí úcta k Najvyššiemu, k jeho Vôli, k jeho zákonom a k jeho prikázaniam.

   Potom ľudstvo pozná, kto je Pán, vládca neba i zeme, pred ktorého hnevom nemôžete nič obstáť. Potom pozná Pána, ktorý silou svojho ramena rozborí pyšné a prázdne ľudské dielo. Lebo Hospodin bije a zráža vo svojom hneve všetko, čo sa mu protiví, avšak naopak požehnáva, ochraňuje a pomáha všetkému, čo dbá jeho Vôle a jeho prikázaní.

   Tisícoraké požehnanie, alebo tisícoraké muky! Ty sám si človeče spôsobom vlastného života, postojom k Hospodinovi a k jeho zákonom vyberáš, čo chceš. A toho sa ti potom z rúk Najvyššieho v spravodlivej odplate skôr, alebo neskôr zaručene dostane.

Domovská stránka:

http://kusvetlu.blog.cz/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?