reklama

Zamyslenie sa nad funovaním našej psychiky 2

V predchádzajúcom článku sme hovorili o nevyhnutnosti poznania hierarchickej štruktúry vlastného vnútorného života, aby sme boli schopní riadiť sa jej najvyššou zložkou a aby sme naopak nedôstojne nepodliehali jej nižším zložkám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 V prvom prípade budeme totiž nevyhnutne kráčať cestou do výšin, kým v druhom prípade sa zase nevyhnutne začneme prepadávať do nízkosti.

 Povedali sme si tiež, že v tom najzákladnejšom členení od najnižšieho k najvyššiemu sa naša osobnosť skladá so štyroch základných zložiek. Najnižšou je pud, potom nasleduje rozum, za súčinnosti pudu a rozumu vzniká pocit, a na najvyššej priečke stojí cit.

 Veľkým problémom čistého a chladného rozumu, ktorému podlieha väčšina ľudí a ktorý žiaľ nepatrí medzi to najvyššie, čím by sme sa mali riadiť je to, že má problémy s morálnym, alebo etickým rozmerom. Rozum je totiž čosi dôsledne účelového, čo hľadá predovšetkým vlastný prospech.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ľudia, riadiaci sa iba rozumom samozrejme vedia, že spoločnosť musí mať určité pravidlá a zákony, aby mohla dobre fungovať. Avšak na základe chladnej rozumovej účelovosti, hľadiacej na vlastný prospech sú často tieto pravidlá a zákony porušované. A to dokonca paradoxne i tými, ktorí ich sami tvoria. Viď nečestnosť a bezcharakternosť na politickej scéne.

 Z tohto dôvodu to s účelovo kalkulatívnou, rozumovou spoločnosťou, bez pevnej opory v mravnosti ide od desiatich k piatim. Ľudí, ovládaných účelovosťou rozumu totiž zaujíma predovšetkým vlastné obohatenie. A to hoci aj na úkor iných ľudí, iných národov, či celej našej planéty, čo má za následok, že v stále väčšom úpadku mravnosti a morálky a v stále viac sa rozrastajúcej chamtivosti a egoizme spejeme rýchlo k veľkému kolapsu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Áno, všetko zlé, falošné a pokrivené pochádza buď z čistého rozumu, alebo zo vzájomného spojenia rozumu a pudu. Všetko zlo teda vzniká orientovaním sa na nízke hierarchické stupne štruktúry našej osobnosti, ktoré nie sú korigované a usmerňované najvyšším stupňom hierarchie, čiže citom.

 Samozrejme, že rozum nám priniesol i množstvo dobrého a pozitívneho. Bez jeho korekcie citom však zostáva chladný a až bezohľadne účelový. Popri mnohých dobrých veciach preto so sebou zároveň prináša obrovské množstvo zla a nešťastia.

 Skutočné a pravé dobro môže vzniknúť jedine vtedy, ak človek vníma svoj cit a riadi sa jeho podnetmi. Ak sa teda vnútorne orientuje na najvyšší stupeň hierarchickej štruktúry vlastnej osobnosti. Jedine v tomto sa skrýva samotná podstata ľudskosti a možnosť konania skutočného dobra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Rozhodujúcou a najpodstatnejšou otázkou teda zostáva, akým spôsobom sa dopracovať k jasnému vnímaniu vlastného citu, ktorý je najväčším pokladom nášho vnútra a ktorý nás vždy nabáda iba k dobrému?

 Ako sme už hovorili v predchádzajúcom článku, existujú ľudia, ktorí majú dojem, že sa riadia svojim citom, avšak žiaľ, vo svojej nevedomosti o základnej stavbe vlastného vnútorného života sa riadia svojimi pocitmi namiesto citu. Čiže tým druhoradým, čo nasleduje až po cite. Teda ako nám samotný pojem napovedá – pocitom.

 Na základe svojej nevedomej zámeny citu za pocit musia potom skôr alebo neskôr naraziť a upadnúť do problémov, či dokonca do nešťastia. A ak sa zopár krát takto popália, zatrpknú vo vzťahu k svojmu vnútornému hlasu a povedia si, že sa už radšej budú riadiť iba rozumom. Netušia ale, že v pocite, ktorý ich sklamal a ktorý si omylom zamenili za cit má prsty rozum. A práve jemu sa od tej chvíle hodlajú plne dôverovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ako však môže človek odlíšiť pocit od citu, aby sa mohol riadiť už len citom a vydať sa tak na cestu skutočného dobra a pravého človečenstva?

 Prvým poznávacím znakom citu je rýchlosť. Cit totiž zvažuje bleskurýchle. Preto sa i zvykne hovoriť, že prvý dojem je správny. Pocit je o trochu pomalší, pretože sa na ňom podieľa rozumové zvažovanie.

 Druhým rozlišovacím znakom toho, čo pochádza od citu a čo naopak od pocitu je princíp všeobecného dobra a ušľachtilosti. Všetko, čo tento princíp dobra a ušľachtilosti obsahuje, pochádza určite z citu. Jednoduchým poznávacím znakom všetkých podnetov citu je teda princíp spravodlivosti, ohľaduplnosti, ľudskosti, mravnosti a ušľachtilosti. Naopak všetko, čo nie je pevne ukotvené v týchto a podobných vysokých princípoch a teda nesie v sebe určitú väčšiu, alebo menšiu mieru nečistoty, neušľachtilosti a egoizmu pochádza určite z pocitu.

 Kto chce, môže si v tejto súvislosti urobiť malý pokus. Skúsme si povedať: mám taký negatívny pocit. A následne: mám taký negatívny cit.

 Ak budeme vnútorne skúmať tieto dve vety vycítime, že v druhej vete niečo nesedí. Že sa jednoducho ťažko vyslovuje.

 Prečo? Lebo cit môže byť len dobrý a pozitívny! Cit nebýva nikdy ničím zakalený. Zakalený môže byť len pocit.

 A mimochodom, ak tieto dve vyššie spomínané vety v sebe práve takýmto spôsobom vyciťujeme, ide jednoznačne o hlas nášho citu. Ten nám napovedá, čo je správne. Musíme sa teda iba pousilovať stať sa schopnými tento hlas v sebe vnímať neustále.

 A vždy dokonale a neustále sa ho môžeme naučiť vnímať iba cestou dobrého chcenia. Cestou zásadného životného rozhodnutia konať už len dobro. Dobro v zmysle všeobecného dobra pre všetkých.

 Našim vážnym úsilím o dobro sa bude čoraz viacej stenčovať múr našich pocitov, ktoré nás doteraz oddeľovali od vnímania čistého citu. A ak vo svojom konaní dobra neustaneme, časom úplne zmizne stena nízkych pocitov, zahaľujúcich naše čisté cítenie a my nájdeme stratené spojenie so svojim citom.

 Vzbĺkne v nás ako jasné svetlo a my sa staneme bytosťou citu! Bytosťou, ktorej všetky nižšie stojace hierarchické stupne osobnosti sú plne podriadené a usmerňované najvyšším hierarchickým stupňom, čiže citom. 

 Potom pochopíme, že až v tejto chvíli a v tomto momente sa pred nami otvorila brána k skutočnému životu a k pravému človečenstvu, pretože sme sa konečne dokázali vymaniť z otroctva nižších hierarchických stupňov svojej osobnosti, ktorým sme až doteraz nedôstojne podliehali.

 Otvoria sa nám oči a uvedomíme si pravé a skutočné hodnoty. Znovuzrodíme sa v realite ducha a staneme sa plnohodnotnými osobnosťami, ktorými sme dovtedy neboli. A to je niečo, čo rozhodne stojí za to! To je totiž rozdiel ako deň a noc. Rozdiel, veľmi podobný priepastnému rozdielu medzi človekom a zvieraťom. Alebo presnejšie povedané polozvieraťom, ktorým sme boli dovtedy, kým sme podliehali tomu nízkemu v sebe.

Domovská stránka:

http://kusvetlu.blog.cz/

Igor Stankovský

Igor Stankovský

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ktože som? Tým si vlastne sám nie som tak úplne istý. Vždy, keď sa mám pri nejakej príležitosti fotografovať, tak ma zaskočí fakt, že hoci pred objektívom stojí chlapec, na výslednej fotografii je potom k môjmu veľkému prekvapeniu nejaký pán. A to asi bude ONO !!! Najskôr práve toto som ja - ten pán - ale aj ten chlapec stále skrytý niekde v jeho vnútri. Iba dúfam, že to tak ešte nejaký čas vydrží. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu