Moc Tvorcu univerza a dnešný moderný človek

Autor: Igor Stankovský | 11.10.2016 o 15:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  107x

Na koho a na čo sa však spoliehajú ľudia dneška? Predovšetkým na peniaze, na vedu, na techniku, na ekonomiku, na svoje znalosti a na ešte mnoho iných, ale všetko iba materiálnych vecí. Len nie na Hospodina!

   V Biblii sa nachádza veľké množstvo príkladov toho, ako je možné zvíťaziť i proti obrovskej presile. Ako je v prenesenom slova zmysle možné úspešne zdolávať i veci, na prvý pohľad nemysliteľné a z hľadiska bežnej materialistickej logiky absolútne nemožné.

   Možné je ale takmer všetko, ak je na našej strane Moc najvyššia, pretože zdar a víťazstvo sa stávajú osudom každého, komu razí cestu ruka Pána. A možno práve toto poznanie patrí medzi to najpodstatnejšie, čo nám má sprostredkovať Starý Zákon a čo môžeme použiť a aplikovať aj v dnešnej dobe.

   Žiaľ, isté víťazstvo za podpory vyššej Moci je eventualitou, s ktorou racionalistickí ľudia dneška už vôbec nepočítajú. Ide o poznanie, ktoré naša materialistická civilizácia už dávno stratila.

   Skúsme si však toto zabudnuté poznanie trochu priblížiť a potom ho i využiť v našom vlastnom, osobnom živote. Môžno totiž ani len netušíme, ako veľmi ho budeme v blízkej dobe potrebovať.

   Izraelský národ sa v dávnych dobách starozákonných mnohokrát ocital v situácii, kedy musel bojovať s nepriateľmi. V situácii, kedy bola v sádzke celá jeho existencia. Jeho bytie, či nebytie.

   Za takýchto dramatických okolností, balansujúcich na hranici katastrofy však izraelskí králi spravidla učinili jednu mimoriadne dôležitú  vec. Obrátili sa s prosbou na Hospodina a úpenlivo sa k nemu modlili za svoju záchranu.

   Ako odpoveď od Najvyššieho následne obdržali ústami nejakého z prorokov slová približne takéhoto významu: Nebojte sa! Ja Pán a Vládca zástupov budem bojovať za vás! Buďte odvážni! Neľakajte sa svojich nepriateľov, pretože ich vydám do vašich do rúk.

   Slová priazne Hospodina boli následne oznámené vojsku, ktoré sa s vedomím jeho podpory odvážne vrhlo na nepriateľa a porazilo ho aj napriek mnohonásobnej presile.

   Tým sa vždy iba opäť potvrdzovali slová Najvyššieho, ktorý povolanému národu kedysi zasľúbil: Keď mi zostanete verní, keď si ma budete ctiť a budete zachovávať moje prikázania spôsobím, že ak budete musieť bojovať proti nepriateľovi, jeden z vás ich poženie sto a sto z vás ich poženie desaťtisíc.

   Avšak tieto slová Najvyššieho platia nie len v  boji, ale aj v mieri. Platia i v každodennom, bežnom živote, v ktorom sa bude človeku dobre dariť jedine vtedy, keď bude ctiť Pána tým, že bude zachovávať jeho prikázania.

   Ctiť si Pána a plniť jeho prikázania! Uvažovať o jeho Vôli a snažiť sa ju napĺňať v našom každodennom živote. Spievať mu pieseň chvály prostredníctvom svojich čistých myšlienok a dobrých, ušľachtilých činov. Kto takto jedná, na toho sa znesie Pánova priazeň, aby mu urovnávala jeho životnú cestu. Zdar a víťazstvo, ako i šťastie a radosť potom natrvalo zavítajú do jeho domu.

   Žiaľ, Izraeliti aj napriek mnohým zázračným pomociam na Pána často zabúdali, prestávali si ho ctiť a neplnili jeho prikázania. Potom však, namiesto sľúbeného požehnania a pomoci okúsili jeho hnev a trestajúcu ruku.

   Istého času sa tak raz opäť ocitol Izrael v nebezpečenstve ohrozenia oveľa početnejším nepriateľom. V obave o svoj národ uzavrel izraelský kráľ zmluvu o spojenectve s inými kráľmi nežidovského pôvodu. Spoločne vytvorili alianciu, počtom značne prevyšujúcu vojenské sily nepriateľa.

   A vtedy Hospodin vyslal k Izraelskému kráľovi svojho proroka, aby mu jeho ústami riekol: Pretože si nehľadal pomoc u mňa, ale u ľudí tejto zeme, vydám ťa do rúk tvojich nepriateľov. Nič vám nebude platná vaša aliancia! Na teba a tvoj národ dopustím nešťastie preto, aby ste vo svojej bolesti a biede konečne pochopili, že s dôverou sa máte obracať iba na mňa jediného.

   Na koho a na čo sa však spoliehajú ľudia dneška? Predovšetkým na peniaze, na vedu, na techniku, na ekonomiku, na svoje znalosti a na ešte mnoho iných, ale všetko iba materiálnych vecí. Len nie na Hospodina!

   Ľudia žijú v domnení, že si už vo všetkom vystačia úplne sami a Boha vôbec nepotrebujú. Už sa totiž stali podľa ich názoru schopnými spoliehať sami na seba a na to, čo vymysleli a vyrobili. Niečo Vyššie už nie je preto vôbec potrebné. Ľudia si už môžu voľne a slobodne žiť tak, ako oni považujú za dobré. Pokojne preto šliapu po všetkých zákonoch a prikázaniach Najvyššieho.

   Z  hnevom však vzhliada Pán na ľudskú pýchu a domýšľavosť. Na ľudské pechorenie, hmotárstvo a nemorálnosť. Smiešnymi a ničotnými sa mu javia cesty ľudské, tak nesmierne vzdialené od ciest rešpektovania jeho zákonov a prikázaní.

   A pre toto všetko sa v modernej obmene s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje to isté, čo kedysi, keď sa vyššie spomínaný izraelský kráľ viac spoliehal na obrannú alianciu vytvorenú s ľuďmi, ako na Hospodina.

   Pretože sa teda ľudia dneška vo svojom živote spoliehajú na množstvo najrozličnejších vecí, len nie na Hospodina, pretože hľadajú len svoju vlastnú vôľu a nie Vôľu Najvyššieho, pretože  šliapu po jeho zákonoch a prikázaniach, pretože si vytvorili svoje vlastné zákony a svoje vlastné prikázania, pre toto všetko budú vydaní skaze!

   Ich diela budú rozbité tak, ako sa v hneve rozbíja hlinený hrniec! Nemilosrdne a na prach! Lebo vo všetkom, čo vytvárali nebolo úcty k Najvyššiemu, k jeho zákonom, k jeho prikázaniam a k jeho Vôli.  Avšak to, čomu chýba takýto druh úcty je vo stvorení nepotrebné, a ako nepotrebné bude zničené. Stane sa tak preto, aby ľudia konečne poznali, že bez priazne Hospodina nezmôžu nič. Že nič nezmôže a absolútne ničotné je všetko ich vzdelanie, všetky ich peniaze, veda, technika, či čokoľvek iného. Toto všetko je totiž absolútne bezcenné, ak sa v tom nezrkadlí úcta k Najvyššiemu, k jeho Vôli, k jeho zákonom a k jeho prikázaniam.

   Potom ľudstvo pozná, kto je Pán, vládca neba i zeme, pred ktorého hnevom nemôžete nič obstáť. Potom pozná Pána, ktorý silou svojho ramena rozborí pyšné a prázdne ľudské dielo. Lebo Hospodin bije a zráža vo svojom hneve všetko, čo sa mu protiví, avšak naopak požehnáva, ochraňuje a pomáha všetkému, čo dbá jeho Vôle a jeho prikázaní.

   Tisícoraké požehnanie, alebo tisícoraké muky! Ty sám si človeče spôsobom vlastného života, postojom k Hospodinovi a k jeho zákonom vyberáš, čo chceš. A toho sa ti potom z rúk Najvyššieho v spravodlivej odplate skôr, alebo neskôr zaručene dostane.

Domovská stránka:

http://kusvetlu.blog.cz/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 226 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.


Už ste čítali?